Opis
Amonity patrili medzi vyhynuté morské hlavonožce (Cephalopoda), bližšie do jednej skupiny hlavonožcov. Vzhľadom pripomínali dnes žijúce nautily, ale systematicky sú to vzdialenejší príbuzní. Meno dostali podľa charakteristickej, do špirály zvinutej schránky, ktorú v staroveku prirovnávali k baraním rohom boha Amona.
Mali vonkajšiu, špirálovito stočenú vápenatú schránku rozdelenú na komôrky. Komôrky budoval hlavonožec počas rastu a žil v najvonkajšej komôrke. Steny oddeľujúce komôrky (septá) boli s vonkajšou schránkou spojené zložitými suturálnymi líniami, podľa ktorých sa druhy dajú dobre rozlíšiť. Ich veľkosť sa pohybovala od niekoľkých centimetrov až po priemer 2 metre.
Význam v dejinách Zeme
Objavili sa v devóne (pred ~400 miliónmi rokov). Na konci kriedy, spolu s dinosaurami, vyhynuli pred približne 66 miliónmi rokov. Vďaka rýchlej evolúcii a širokému rozšíreniu sú amonity tiež výbornými vedúcimi skamenelinami, najmä pri datovaní vrstiev druhohôr (trias, jura, krieda).
Výskyt
Ich skameneliny sa nachádzajú po celom svete v usadených horninách. Slávne náleziská: Anglicko (Jurassic Coast), Nemecko (Solnhofen), Francúzsko, Maroko, Rusko. V Maďarsku sa amonity našli aj v pohorí Bakony, Gerecse a Mecsek v horninách z obdobia triasu a jury.


